Gréci sú v Európe šampiónmi v pracovnom strese. Grécki pracovníci čelia jednému z najvyšších pracovných tlakov v celej Európskej únii. Tento stav je dôsledkom špecifických reforiem trhu práce, chronického nedostatku personálu a ekonomickej reality v krajine.
V prieskume OSH Pulse 2025 Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci každý druhý pracovník uvádza, že zažil stres, úzkosť alebo depresiu pre prácu. A to je percento, ktoré zaraďuje Grécko na prvé miesto v Európskej únii.
Pracovný stres v Grécku má podľa spolupracovníčky STVR v Grécku Soni Dorňákovej Stamou viacero príčin. V niektorých odvetviach je bežný šesťdňový pracovný týždeň a v priemysle, službách či telekomunikáciách môže pracovný čas dosahovať až 13 hodín denne.
Situáciu zhoršujú aj neplatené nadčasy a nedostatok zamestnancov, ktorý je výrazný napríklad v zdravotníctve a cestovnom ruchu.
Pracovná chudoba
Významným problémom je aj takzvaná pracovná chudoba. Hoci minimálna mzda rastie, životná úroveň mnohých ľudí sa znižuje a ich príjmy nestačia na pokrytie životných nákladov.
„Napriek tomu, že sa zvyšuje minimálna mzda, ktorá je teraz na úrovni 772 eur v čistom, životná úroveň sa znižuje. A hoci ľudia pracujú, musia si hľadať ďalšie zdroje príjmov, pretože mzda nestačí na pokrytie životných nákladov,“ vysvetlila Dorňáková Stamou.
O pracovnom strese v Grécku hovorila v Ranných správach spolupracovníčka STVR v Grécku Soňa Dorňáková Stamou:
Dôsledkom je vysoká miera psychickej záťaže. Kým v Grécku pociťuje v súvislosti s prácou úzkosť, stres alebo depresiu takmer polovica zamestnancov, priemer Európskej únie dosahuje 29 percent. Na Slovensku je to 28 percent.
Ako uviedla Dorňáková Stamou, grécki pracovníci čelia aj výraznému časovému tlaku a vysokému pracovnému zaťaženiu. Podľa štatistík sa s nimi stretáva až 57 percent zamestnancov v krajine, zatiaľ čo priemer EÚ je 44 percent. Šikanovanie na pracovisku uvádza jedenásť percent gréckych pracovníkov.
Vysoké pracovné nároky sa podľa údajov premietajú aj do zdravia zamestnancov vrátane ich duševného zdravia. Problémy v tejto oblasti uvádza približne 44 percent pracovníkov v Grécku, kým európsky priemer je okolo 38 percent, informovala Dorňáková Stamou.
Grécke odborové organizácie považujú vládne reformy trhu práce za vykorisťovateľské. Podľa nich oslabujú a rušia práva a výdobytky zamestnancov, ktoré si vybojovali v predchádzajúcich rokoch. Ako priblížila spolupracovníčka STVR, na protest proti týmto opatreniam odbory opakovane organizujú generálne štrajky. Tie sa týkajú štátneho aj súkromného sektora.
